- Poloha, rozloha, geografické podmienky
- Demografické východiská
- Ekonomické a sociálne špecifiká
Poloha, rozloha, geografické podmienky
Bratislavský kraj je s rozlohou 2 052,6 km2 najmenším krajom SR s podielom 4,2% z rozlohy Slovenskej republiky. Leží vjuhozápadnej časti Slovenska, kde vytvára spoločnú hranicu s Rakúskou a Maďarskou republikou. Na severe, východe ajuhovýchode hraničí s Trnavským krajom. V okrese Malacky, v obci Záhorská Ves, leží na západnej hranici s Rakúskom najzápadnejší bod SR. Najvyšším miestom kraja je vrch Vysoká (759,1 m n. m.) v pohorí Malé Karpaty. Najnižším miestom kraja je dno výkopovej jamy pri Pezinských tehelniach na území mesta Pezinok (113,9 m n. m.).
Územie kraja je v západnej časti tvorené Záhorskou nížinou, z juhozápadu na severovýchod sa rozkladá pohorie Malých Karpát, východnú a juhovýchodnú časť zaberá Podunajská nížina. Klimaticky patrí kraj do mierne teplej oblasti, pričom vjužnej časti sa kontaktuje s teplou oblasťou. Vodná sieť patrí do povodia Dunaja, druhej najväčšej európskej rieky, pretekajúcej cez územie kraja v dĺžke asi 37km, ktorá tvorí časť prirodzenej hranice s Rakúskom a Maďarskom.
Nížiny sú zdrojom surovín pre stavebníctvo. Objemovo najrozsiahlejšie sú ložiská štrkopieskov, ktoré sa ťažia v okresoch Senec a Malacky. V okresoch Bratislava IV (Devínska Nová Ves), Senec a Pezinok sú zásoby tehliarskych ílov. Pohorie Malých Karpát je zdrojom kvalitného dreva využívaného na palivové a rôzne priemyselné účely a sú v ňom aj ložiská viacerých nerastných surovín. V okrese Malacky sú viaceré ložiská zemného plynu.
V rámci kraja sú 3 chránené krajinné oblasti Malé Karpaty, Záhorie a Dunajské Luhy, 8 národných prírodných rezervácií, 24 prírodných rezervácií, 24 chránených areálov, 7 prírodných pamiatok, 1 národná prírodná pamiatka, 1 chránený krajinný prvok a 5 chránených vtáčích území.
Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa Bratislavský kraj člení na 8 okresov: Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Malacky, Pezinok a Senec. Okresy Bratislava I až Bratislava V tvoria územie hlavného mesta Slovenska Bratislavy. Okres Bratislava Is rozlohou 9,6km2, ktorá zaberá len 0,5 % z celkovej rozlohy kraja,je najmenším okresom, nielen v rámci kraja, ale icelého Slovenska. Najväčším okresom je okres Malacky, na ktorý pripadá 46,3 % územia kraja.
Územnú a sídelnú štruktúru Bratislavského kraja tvorí 73 obcí, z ktorých jedna má štatút hlavného mesta Slovenska (Bratislava) a 6 má štatút mesta (Malacky, Stupava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Senec). Bratislava, najväčšie mesto Slovenska, je správnym, hospodárskym, politickým, školským a kultúrnym centrom štátu aj kraja. Pozostáva zo 17 mestských častí s vlastnou miestnou samosprávou.
Podľa zákona NR SR č. 180/2013 Z. z. sú miestnymi orgánmi štátnej správy okresné úrady v Bratislave, Malackách, Pezinku a Senci. Samosprávnymi orgánmi sú Úrad Bratislavského samosprávneho kraja a obecné, miestne a mestské úrady. Naúzemí hl. m. SR Bratislavy samosprávne funkcie vykonáva Magistrát hlavného mesta Slovenska Bratislavy.
Demografické východiská
Počtom 732 757 obyvateľov k 31. 12. 2023 sa Bratislavský kraj podieľal 13,5 % na celkovom počte obyvateľov Slovenska. Hustota obyvateľstva bola v rámci Slovenska najvyššia a predstavovala na 1 km2 je 356 obyvateľov. Najhustejšie osídlenie bolo v okrese Bratislava I, kde na 1 km2 pripadlo až 4 917 obyvateľov, najredšie osídlenie mal okres Malacky zo 84 obyvateľmi na štvorcový kilometer. Demografické pomery, intenzitu a smerovanie prirodzeného i migračného pohybu obyvateľstva rozhodujúcou mierou ovplyvňovalo hlavné mesto, ktoré sa na počte obyvateľov kraja podieľalo 65,2 %.
V kraji sa vroku 2023 živonarodilo 6 523 detí a zomrelo 6 344 osôb. Prirodzený prírastok bol nízky, len 179 obyvateľov. Sťahovaním sa počet obyvateľov kraja zvýšil o4 208 osôb. Priemerný vek obyvateľov kraja dosiahol 42 rokov. Podiel detí v populácii predstavoval 16,9 % abol o1,5 p.b. nižší ako podiel seniorov (18,4 %). Vpriebehu posledných desiatich rokov sa zvýšil podiel predproduktívnej zložky obyvateľstva o 1,7 p. b., ale podiel poproduktívnej zložky rástol dvojnásobne rýchlejšie, až o3,4 p. b. Obyvateľstvo vo veku od 15 do 64 rokov tvorilo podiel 64,6 %, čo bolo najmenej spomedzi všetkých slovenských krajov.
Manželstvo v roku 2023 uzatvorilo 3 684 snúbeneckých párov. Sobáše medziročne klesli až o 12 %. Vyšší medziročný pokles sobášnosti kraj zaznamenal iba v roku 2020, keď páry odkladali sobáše z dôvodu protipandemických opatrení. Počet sobášov bol zároveň tretí najnižší od roku 2015. Menej párov sa zosobášilo len v pandemických rokoch 2020 a 2021.
Súdy rozviedli 1 372 manželstiev. Počet rozvodov sa síce medziročne zvýšil o viac ako štvrtinu, ale stále bol nižší ako v rokoch pred pandémiou.
Ekonomické a sociálne špecifiká
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo vroku 2022 tvorilo 54,6 % zcelkového obyvateľstva. Miera ekonomickej aktivity (66%) amiera zamestnanosti 20 až 64 ročných (84,5 %) boli najvyššie amiera nezamestnanosti (2,3 %) najnižšia vporovnaní sostatnými krajmi Slovenska. V Bratislavskom kraji bola najvyššia úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy, ktorá dosiahla 1 906 eur. Priemernú mzdu za Slovensko presiahla až o27%.
VBratislavskom kraji pôsobilo 96,8-tis. právnických osôb, zktorých 89,1-tis. tvorili podniky a65,3-tis. fyzických osôb, zktorých 59,8-tis. boli živnostníci. Vkraji, a predovšetkým v Bratislave, mali v štruktúre podnikov podľa ekonomickej činnosti výraznú prevahu podnikateľské aktivity v oblasti odborných, vedeckých atechnických činností, administratívnych apodp*rných služieb a veľkoobchodu a maloobchodu; opravy motorových vozidiel a motocyklov, v ktorých k 31. 12. 2022 podnikala viac ako polovica z celkového počtu podnikov zameraných na tvorbu zisku atakmer polovica živnostníkov.
Bratislavský kraj v hodnotení ekonomického postavenia z hľadiska tvorby hrubého domáceho produktu (HDP) je dlhodobo najvýkonnejším regiónom Slovenska. Hrubý domáci produkt (HDP) kraja vroku 2022 dosiahol hodnotu 30 709 mil. eur v bežných cenách. Objem regionálneho HDP predstavoval podiel 28 % na celonárodnom HDP. V prepočte na obyvateľa HDP dosiahol 41193 eur v bežných cenách advojnásobne prevýšil celonárodný priemer.
Na hrubej pridanej hodnote kraja vroku 2022 malo najväčší podiel odvetvie obchodu, dopravy, ubytovania astravovania na úrovni 22,1%, priemysel sa podieľal viac ako 16 % ačinnosti voblasti nehnuteľností mali podiel 15,7 %.
Z celkovej výmery kraja netvorí poľnohospodárska pôda ani polovicu rozlohy územia, no napriek tomu má kraj výraznú tradíciu v pestovaní hrozna, najmä na východnej strane Malých Karpát. Po Nitrianskom kraji je jeho najväčším producentom v Slovenskej republike. Vhodné klimatické podmienky umožňujú pestovanie pšenice, kukurice, zemiakov acukrovej repy. Vživočíšnej výrobe sa relatívne darí chovu hydiny, ktorý je prevažne sústredený vokrese Pezinok achovu hovädzieho dobytka vokrese Malacky.
Medzi najdôležitejšie odvetvia priemyslu patrí chemický a automobilový priemysel, strojárstvo, elektrotechnický a potravinársky priemysel. V priemyselných subjektoch Bratislavského kraja v roku 2022 dosiahli tržby za vlastné výkony a tovar48,3mld.eur. Z územného hľadiska rozhodujúcu časť tržieb v kraji vyprodukovali podniky sídliace vhlavnom meste. Priemysel poskytol prácu až 78-tis. osôb.
V Bratislavskom kraji má silnú pozíciu aj stavebníctvo, čo sa odrazilo aj v najvyšších objemoch stavebnej produkcie vroku 2022. Hodnoty stavebnej produkcie vykonanej vlastnými zamestnancami dosiahli 1704 mil. eur, astavebnej produkcie podľa dodávateľských zmlúv 4524 mil. eur. Bratislavský kraj má dlhodobo vedúce postavenie vbytovej výstavbe spomedzi slovenských krajov. Počas roka 2022 sa vňom dokončilo 4 394 nových bytov, najviac sa postavilo vokrese Senec, až 1578 bytov.
V hospodárstve regiónu rastie aj význam terciárneho sektora najmä obchodu a služieb, bankovníctva a poisťovníctva.
Dopravná poloha Bratislavského kraja a osobitne Bratislavy je významne exponovaná predovšetkým z hľadiska medzinárodného tranzitu. Zastúpené sú všetky druhy dopravy. Špecifické postavenie má vodná doprava, využívajúca vodnú cestu po Dunaji. Bratislavský kraj má najkratšiu cestnú sieť (852 km vroku 2022), ale najdlhšiu sieť diaľnic (136 km). Vkraji bolo vroku 2022 registrovaných viac ako 609-tis. motorových vozidiel, zktorých viac ako tri štvrtiny tvorili osobné autá.
Na území kraja vroku 2022 poskytovalo vzdelávanie 318 materských škôl, 175 základných škôl, 45 gymnázií, 54 stredných odborných škôl. Vhlavnom meste v školskom roku 2022/2023 pôsobilo 13 vysokých škôl - Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita, Ekonomická univerzita, Vysoká škola múzických umení, Vysoká škola výtvarných umení, Vysoká škola ekonómie a manažmentu, Vysoká škola manažmentu vBratislave, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií, Paneurópska vysoká škola, Slovenská zdravotnícka univerzita, Akadémia policajného zboru. Trnavská univerzita má na území Bratislavského kraja Teologickú fakultu. Najviac študentov v rámci kraja bolo zapísaných na Univerzite Komenského, Slovenskej technickej univerzite a Ekonomickej univerzite.
Zdravotnú starostlivosť na regionálnej icelonárodnej úrovni vroku 2022 poskytovalo2003 zdravotníckych zariadení, ztoho boli 24 nemocnice, 1575 zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v5 liečebne. Vysokošpecializované nemocnice, odborné liečebné ústavy, špecializované a rehabilitačné zariadenia, ktoré poskytujú liečebnú starostlivosť s celoslovenskou pôsobnosťou sú sústredené prevažne vBratislave, kde má sídlo aj najväčšia Univerzitná nemocnica.
Na území kraja vroku 2022 pôsobilo 69 divadiel, vrátane malých a nezávislých, 3 galérie, 48 múzeí a 145 fungujúcich knižníc. Medzinárodné renomé má Slovenské národné divadlo, ktoré dnes tvoria tri zložky so stálym profesionálnym umeleckým súborom: činohra, opera a balet. Hudobný život charakterizuje žánrová pestrosť od významnej Slovenskej filharmónie cez Bratislavské hudobné slávnosti až po iné hudobné festivaly, koncerty a kluby. Najviac exponátov a expozícií prezentuje Slovenské národné múzeum a Slovenská národná galéria sídliace v Bratislave.
Významnými turistickými miestami v kraji sú hradné opevnenia v Devíne a Bratislave z čias Veľkej Moravy, hrad Červený kameň a mnohé kaštiele a sakrálne pamiatky. Z pohľadu návštevnosti je Bratislavský kraj tretím najnavštevovanejším krajom Slovenska. Ubytovanie návštevníkom poskytovalo 422 zariadení. Z dôvodu pandémie koronavírusu región navštívilo len 478tis. hostí, čo predstavovalo o 70% nižšiu návštevnosť ako v roku 2019.
